Nikto moju bolesť nevidí,

nikto mi nerozumie.

Keby len vedeli, 

v akom žijem väzení...

‍

Niekto však našiel odvahu,

ten záves odhrnúť.

‍

Do tmy môjho utrpenia 

začal prúdiť lúč svetla

a zranené dieťa 

sa dotklo liečivého tepla. 

‍

Teraz už viem, že v tom nie som sám,

ste so mnou vy a Ten, ktorý je Svetlom v tmách.

‍

V krátkom animovanom filme je zobrazený vnútorný svet obete sexuálneho zneužívania detí.

Muž, ktorý sedí sám v tme na koberci, symbolizuje osamelosť obete, ktorá nemá nikoho, kto by jej s jej bolesťou pomohol. Obete CSA totiž často trpia v osamelosti, bez pomoci a neošetrené rany si so sebou nesú až do dospelosti.

‍

To, že obete sú so svojim utrpením samé, je veľakrát spôsobené neprimeranou reakciou okolia, ktorú zažili po odhalení svojej bolesti. Veľa ľudí buď túto problematiku zametá pod koberec, akoby sa niečo také ani nedialo, alebo reaguje nevhodne a zraňujúco.

‍

Preto je potrebné priniesť svetlo do tmy tejto témy, odhrnúť záves, aby mohlo prúdiť svetlo do vnútra. Postava, ktorá odhŕňa záves, symbolizuje všetkých nás, ktorým nie je ľahostajné utrpenie obetí a túžime im pomôcť.

‍

Svetlo, prichádzajúce zvonku cez okno, predstavuje liečivú silu Boha, ktorý jediný dokáže uzdraviť rany na duši.

‍

Svetlo, ktoré sa dotkne dospelého muža, začne uzdravovať zraneného malého chlapca v jeho vnútri. Až potom, ako sa jeho vnútorné rany začnú uzdravovať, dokáže dospelý muž vstať zo svojej bolesti a vykročiť v ústrety životu. Následky zranenia si so sebou síce ponesie po celý život, ale už ich nemusí niesť sám.

‍