Aby rozbité
nezostalo rozbitým

"Pápež František v jednom zo svojich listov pripomína, že „bolesť traumatizovaných je i našou bolesťou“. Ľudia s akýmkoľvek zranením, osobitne obete sexuálneho zneužívania, by vždy mali mať dôležité, ba dokonca popredné miesto v Cirkvi i v srdciach veriacich.”

"Najčastejším  páchateľom je štatisticky blízky alebo vzdialený rodinný príslušník, jednoducho osoba, ktorá je dôverne známa dieťaťu, čo sťažuje celú situáciu obetí tomu rozumieť alebo o tom komukoľvek hovoriť."

"Rodina a najbližší priatelia obete zažívajú šok z odhalenia, výčitky a sebaobviňovanie, že si to nevšimli, niekedy môže dochádzať aj k popieraniu a následne sa rodí hnev, strach, hanba, pocit zrady a ďalšie negatívne emócie."

“Obete sa môžu cítiť osamele, izolovane, naplnené strachom. Keď budú vedieť, že si tam pre nich a otvorený ich vypočuť, môže to byť pre ne obrovskou úľavou.”

“Pre veriacu osobu, ktorá sa stala obeťou sexuálneho zneužívania, môže mať daný skutok okrem fyzických, psychologických a sociálnych následkov ... aj následky duchovné.”